MasterClass: 3+2 myšlienok, ktoré mnou pohli

luciazck7
Jun 3
4 min read

Z predmetu Design Management & Leadership MasterClass si odnášam viaceré zaujímavé myšlienky, nad ktorými som sa tento semester zamyslela.

Design thinking nie je len pre dizajnérov

Prednáška od Honzu Murína (Alma Career) sa mi tento semester páčila najviac. Veľmi pekne zhrnul to, s čím súhlasím – že design thinking nie je len pre dizajnérov. Super príkladmi opísal, ako sa dá prepojiť aj s HR. Je to skôr spôsob myslenia a riešenia problémov, ktorý ďaleko presahuje len digitálne produkty. Je skvelé, že existujú metódy, ktoré vieme aplikovať do rôznych sfér života – od brainwritingu, rozhovorov až po vizualizáciu dát či úloh.

100 metod od MUNI

Honza sa takisto dotkol témy stakeholder vzťahov. Je dôležité hľadať spojencov a získať vo firme interný buy-in. Toto je pre mňa aktuálna téma. CX sa u nás vo firme stále snažíme dostať do DNA firmy a bez spojencov by to nebolo možné.

Aká je budúcnosť UX dizajnu vo svete AI?

Firmy a inštitúcie sa čoraz viac zbavujú dizajnérov, lebo ich hodnotu majú ťažšie hmatateľnú alebo ju vidia až v čase. Dizajn sa môže prekrývať s produktovým manažmentom, veľa vecí a taskov sú už komodita a sú automatizované. Čo je vlastne hodnota, ktorú ako dizajnér firme prinášam?

Podľa State of UX správy bol peak UX dizajnerských rolí pred covidom. Teraz je trh saturovaný, mnoho ľudí si prejde základnými (často zdarma) kurzami a hľadajú junior UX role. Pretlak na trhu je obrovský.

Designers are encouraged to adapt by focusing on strategy, leadership, user psychology, and accessibility to stay relevant in the changing landscape. (State of UX 2025)

Príchodom a rozvojom AI sa role budú v budúcnosti meniť. Používať princípy design thinkingu je ale výhoda stále. Treba ísť s dobou, rozširovať svoje skills a nebrať to ako zánik role, ale skôr jej zmenu či rozšírenie. Najväčším skillom bude možno v budúcnosti paradoxne rozmýšľanie.

Zvyšovanie dizajnovej vyspelosti

Ako som spomínala, CX chceme u nás vo firme dostať do nášho DNA, aby to bolo niečo prirodzené pre všetkých ľudí, na všetkých oddeleniach.

Musíme sa pozrieť na to:

kde sme teraz,
kde sa chceme dostať,
aké máme ešte medzery,
a ako ich vieme prekonať.

Existuje viacero prístupov, ako merať dizajnovú vyspelosť. U nás sme skúsili test od NN Group a dosiahli skóre 4/6. Nie je to zlý výsledok, avšak ešte stále máme najbližšie roky čo robiť. Dôležité je mať presné metriky a ciele.

Demokratizácia researchu – áno či nie?

Je skvelé, že prístup k výsledkom výskumov je dostupnejší. Výskum by nemal byť pre „horných 10 000“, ale dostupný všetkým. Pomôcť vie rôznym oddeleniam a uľahčiť či zefektívniť rozhodnutia.

Jediná vec, s ktorou trochu bojujem, je, ak výskum robí človek bez skúseností alebo úplný nevýskumník.

Je hrozne dôležité vedieť klásť otázky, pracovať s tichom a viesť výskumný rozhovor tak, aby neznel ako test. Je to skill, ktorý sa dá natrénovať, ale treba na tom pracovať. Ak sa výskum urobí zle, výsledky môžu byť skreslené.

Takisto bojujem s AI v researchi. Je skvelé na desk research, ale určite by som ňou nenahrádzala rozhovory s reálnymi ľuďmi. Kontakt s reálnym zákazníkom je pre mňa nenahraditeľný.

Lepší dobře „ukrást“ než špatně vymyslet

Tento citát ma pobavil aj zarezonoval. Tak ako sa spomína v knižke Steal like an artist – všetko už bolo vymyslené, je to v poriadku sa inšpirovať a stavať na tom, vylepšiť už vymyslené. Ako sa spomínalo na prednáške, podľa čínskej filozofie dokonca platí, že sa máme učiť od najlepších – oni z etického hľadiska takéto „inšpirácie“ nepovažujú za zlé.

Zároveň ma zaujala myšlienka, že ak chceme robiť inovatívne veci, musíme robiť aj tie “masové”, aby sme si to mohli dovoliť. Biznisové rozhodnutia musia tiež hrať rolu.

A čo skupinová spolupráca?

Pri vytváraní mindmáp sme si postupne hľadali najlepšie riešenie, ktoré by fungovalo pre všetkých. Prvá mapa bola trochu chaos, ale potom sme si našli svoj chodníček.

ㄨ Trochu náročné to bolo v tom, že každý má iný prístup k tvorbe mindmáp. Niekto je viac vizuálny, niekto viac textový. Niekto chce mať veľa rozvetvení, niekto rozmýšľa viac kompaktne.

✓ Ja konkrétne mindmapy používam napríklad keď idem na nejaké konferencie. Osvedčilo sa mi to, keďže väčšinou som si vždy do mobilu zaznačila milión poznámok a ťažko sa mi v tom orientovalo, veľakrát som sa k tomu aj zabudla vrátiť. Začala som si tak vytvárať mindmapy. Rada používam obrázky, grafy, ilustrácie aj linky, ku ktorým sa viem vrátiť. V mojom prípade je prístup viac vizuálny.

ㄨ Prvú mindmapu sme tvorili všetky spolu, čo mohlo byť trochu chaotické, keďže je to veľa ľudí na jednom ihrisku.

✓ Neskôr sme zvolili postup, že vždy bol jeden „líder“ a mapu vytvoril a ďalší ju doplnili o svoje insighty, ktoré im zarezonovali a v mape chýbali.

✓ Keďže som viac vizuálny človek, do mindmapy som sa snažila za seba vždy vložiť nejaké vizuálne prvky, ktoré mapu trochu doplnia a za mňa pomôžu aj prehľadnosti.

✓ Keďže so spolužiačkami sme spolu robili tento semester aj na iných skupinových projektoch, počas pravidelného syncu sme si vždy rýchlo prebehli aj mindmapy a či v nich niečo nechýba.

✓ Spolupráca bola za mňa super, vedeli sme sa dohodnúť, nájsť kompromisy a spolupracovať. Keďže som s babami robila aj na iných projektoch, už sa poznáme a v tom je tá komunikácia aj spolupráca oveľa viac „smooth“.

❓ Asi by som nič nemenila, striedanie pri „líderstve“ sa osvedčilo. Jediné, čo mi napadá, je skúsiť vytvoriť mindmapu každý za seba a porovnať si ich. Bolo by pre mňa zaujímavé vidieť, komu zarezonovala aká myšlienka najviac a v čom sa mapy prelínajú a v čom líšia.