WebExpo 2024 v znamení AI a accessibility
- luciazck7
- Jun 1, 2024
- 11 min read
Updated: Jun 19, 2024
Desiatky prednášok, dobrá káva, workshopy aj večerné party. Posledný májový týždeň sa v pražskej Lucerne niesol v znamení konferencie WebExpo.
Konferencia WebExpo sa koná v Prahe a každoročne pritiahne stovky dizajnérov, marketérov, dátových analytikov, produkťákov, developerov a ďalších. Ja som sa zúčastnila už druhý krát a tak som mala s čím porovnávať.
Je e-mail marketing mŕtvy?
Aj toto bola jedna z tém, ktorá sa rozoberala prvý deň. Bola som zvedavá, čo sa na tejto prednáške dozviem, keďže v práci sa venujem aj tvorbe newslettrov, ktoré sa snažíme pravidelne upravovať na základe A/B testingov a analýzy dát.
Tému e-mailovej automatizácie odprezentovala Monika Marešová z ecomail.cz. Aj keď sa mi zdalo, že sa Monika úplne nedotkla automatizácie, ako bolo pôvodne avizované, ale zato skvele odprezentovala viaceré dáta či trendy. Zaujímavé pre mňa bolo, že napriek tomu, že niektorí ľudia si myslia, že e-mail marketing už môže byť hudba minulosti, nie je to úplne tak. Za posledné roky miera otvoriteľnosti mailov (open rate) vzrástla, klikateľnosť (click rate) však klesla. Dôvodom je, že síce máme zaujímavejšie predmety mailov a na niektoré mailingy sa aj sami prihlásime dobrovoľne, po otvorení nás máločo zaujme v tom obrovskom množstve informácií, ktoré sa na nás dennodenne valia z každej strany.
95 % ľudí si svoj mail pozerá každý deň, kým 50 % aj nakúpi priamo z marketingových mailov.
Medzi hlavné trendy patria autentifikácia, AI, čistenie kontaktných zoznamov, segmentácia a hyper-personalizácia. Pri tom všetkom, samozrejme, netreba zabúdať na ochranu dát.
Monika tiež ukázala nejaké príklady zo svojej praxe, čo bolo super, keďže som si to mohla porovnať aj s vlastnými témami v práci. Jej poznatky súhlasili aj s mojou praxou. Čím viac maily segmentujeme a personalizujeme, tým lepšie výsledky pravidelne máme. Generické maily už v dnešnej dobe fungujú menej, keďže nám denne v inboxoch pristanú desiatky newslettrov, ponúk či zliav. Trochu ma potešil aj fakt, že klesajúca klikateľnosť je všeobecný trend a nie len otázka našej firmy. O to viac sa musíme zamerať na personalizovaný obsah.
Každý máme svoju "disability"
Prednáška Terky Kosnarovej z nášho KISK-u o prekonávaní bariér v inkluzívnom dizajne bola pre mňa jedna z tých lepších na celej konferencii. Krásne poukázala na to, ako každý z nás môže mať svoju "disability" a preto inkluzívny dizajn benefituje nám všetkým. Môže to byť aj citlivosť na hlasné zvuky či akákoľvek psychická porucha.
Porozprávala aj o našom dištančnom odbore design informačních služeb, ktorý študujeme online. Hovorila o tom, ako takýto odbor navrhnúť, aby vyhovoval všetkým, ktorý sa doň zapoja. Súvisí to s online komunikáciou, rôznymi toolami, ktoré ako študenti používame, spôsobom participácie aj diverzitou. Ukázala dobré case studies a konkrétne príklady. Na konci dala otázku na zamyslenie, aby sme si v bežnom živote vyskúšali urobiť nejaké veci ako človek s postihnutím. Vyzvala nás skúsiť si objednať jedlo bez rúk alebo ísť po neprístupnom chodníku, aby sme sa vedeli aspoň trochu vcítiť do ľudí s akýmkoľvek znevýhodnením.
Na Terku nadviazal odborník na prístupnosť Ondřej Pohl s praktickými tipmi a ukážkami webovej prístupnosti. Tiež spomenul fakt, že disability môže byť aj dočasná, ako napríklad obyčajné svetlo svietace na displej mobilu, ktoré nám zabraňuje dobre vidieť.
Práve na toto podľa mňa mnoho ľudí zabúda. Častokrát, keď máme napríklad vytknutý členok, stále si opakujeme, že sa nevieme dočkať, kedy už budeme zdraví. Bežné situácie a priestory nám robia problém a pri živote nás drží predstava, že je to dočasné a zachvíľu to skončí. Ľudia, ktorí žijú s postihnutím celý život, však nemajú toto privilégium. Nikdy to neskončí a ich život to ovplyvňuje každý deň.
Preto treba myslieť pri dizajnovaní na to, že neexistuje ideálny bezproblémový človek a k dobrým službám by sme mali mať všetci rovnaký prístup.
Dôležitá je aj legislatíva
Výbornou prednáškou bol tiež vstup o inkluzívnych design patternoch od Vitaly Friedmana, každoročného spíkra, moderátora a odborníka na UX. Ukázal nám viaceré patterny, na ktorých demonštroval, že im niekedy môže chýbať jednoznačnosť. Príkladom je zakliknutie jednotlivých buttonov, pri ktorých nemusí byť úplne jasné, čo je zakliknuté a čo nie. Problematický je tiež slider, ktorý je ťažko ovládateľný. Priznám sa, že so sliderom mám problém aj ja sama, keďže namiesto napísania nejakej hodnoty treba slider trafiť na milimeter presne, čo vie byť častokrát frustrujúce. Veľa z prvkov, ktoré ukazoval, využívame pri dizajnovaní aj my s kolegami, preto bolo fajn vidieť, na čo si dávať pozor.
Spomenuté boli aj dátové vizualizácie. Tam treba dávať pozor napríklad na farby. Často ich používame na rozlíšenie viacerých údajov, avšak ľudia s farbosleposťou môžu mať problém ich jednoznačne rozlíšiť. Moji kolegovia, vizuálni dizajnéri, tiež pri dizajnovaní využívajú viaceré tooly na kontrolu farieb, ich kontrastu a čitateľnosti.
Vitaly, tak ako aj viacerí ďalší spíkri, spomenul tiež European Accessibility Act, teda Európsky akt o prístupnosti. Táto legislatíva je zameraná na zlepšenie prístupnosti pre produkty a služby v Európskej únii. Určuje požiadavky, ktoré musia firmy splniť a zabezpečiť do júna 2025.
Tento akt považujem za dobrý krok a určite tu platí lepšie neskoro, ako nikdy. Avšak už dlhodobo sa zaoberám touto témou a príde mi fascinujúce, že tieto veci potrebujú zákony či spoločenský impulz. Ľudia žijúci s postihnutím musia často čakať, kým si na nich niekto spomenie a bude ich potreby považovať za rovnocenné. Ukázalo sa to napríklad v dobe covidu, keď už neexistovalo rozdelenie "my a oni", ale prístup k informáciám či zdravotnej starostlivosti sme potrebovali všetci rovnakým spôsobom. Ako hovorí autorka knihy Good Services Lou Downe: Inclusion is a necessity, not an enhancement.
Vitaly spomenul viacero vecí, ktoré som mala potrebu si zapísať.
There is no average or edge case user.
Táto veta u mňa zarezonovala práve kvôli tomu, že veta "Ale toto je edge case" je jednou z najpoužívanejších pri práci UX dizajnéra. Samozrejme, chápem, že treba robiť kompromisy a dizajnovať napríklad pre jedného človeka nie je rentabilné. Preto ale treba dizajnovať viac univerzálne, aby sme ľudí, ktorí majú trochu iné potreby ako väčšina, nevylučovali.
Druhou vetou, ktorá u mňa zarezonovala, bola Accessibility is not a checklist. Toto je veľká pravda, na ktorú sa stále zabúda. Prístupnosť nie je jednorazová úloha, ale
neustály proces, na ktorom treba pracovať. Splnením zopár úloh sa proces nekončí. Zároveň musí byť prístupnosť súčasťou design procesu od začiatku po koniec. Veľa firiem si pritom neuvedomuje, že by im to aj šetrilo peniaze. Snažiť sa fixnúť veci po tom, ako už sú hotové a nakódené, je oveľa komplikovanejšie, ako ich implementovať za pochodu. Takisto netreba zabúdať na testovanie a výskum s reálnymi užívateľmi, inak sú to všetko iba naše dohady.
Use humans for what they're good at
Téme AI sa venoval Philip Bonhard, Head of UX v Lloyds Banking Group. Svoju prednášku nazval Robots vs. designers. Zamýšľal sa nad tým, či nám umelá inteligencia (AI) ako dizajnérom vezme prácu. Táto prednáška sa počúvala naozaj výborne.
Páčilo sa mi, že sa Philip nad touto témou zamýšľal podobne, ako ja. Hovoril, že AI je skvelá v niektorých veciach, ako je dátová analýza, sumarizovanie či automatizácia. Na tieto úlohy ju vieme využiť a ušetrený čas venovať iným úloham, v ktorých sme zase dobrí my, ako ľudia. S týmto absolutne súhlasím. Ešte stále ako ľudia hľadáme balans. Máme tu skvelé moderné technológie, ktoré ale ešte nevieme, ako správne použiť. Ak raz nájdeme ten dobrý pomer, môže nám to iba pomôcť.
Tiež spomínal, že netreba zabúdať, že AI má aj svoje slabé stránky. Chýba jej kontext, potrebuje dohľad a nevie odpovedať na otázku "prečo". Takisto hovoril, že netreba zabúdať, že si treba veci overovať a neveriť AI na 100 %.
Pozitívum AI videl v jej používaní na plánovanie výskumu a analýzu dát z výskumu, persóny či analýzu konkurencie.
AI môžeme použiť ako starting point a ďalej na nej stavať. Netreba však zabúdať údaje validovať.
Toto je veľmi dôležité hlavne v dobe, keď mladšia generácia žije s týmito nástrojmi úplne prirodzene. Nie sú to pre nich inovácie, ale bežná rutina. Práve im netreba zabúdať pripomínať, že aj AI má svoje medzery.
Ďalšie kľúčové slovo? Voice Interface
Po viacerých prednáškach od dizajnérov, v ktorých sa značne opakovala AI a accessibility, som trochu potrebovala zmeniť typ spíkra. Išla som si tak pozrieť front-end developerku Anu Rodrigues, ktorá hovorila o web speech APIs. Tento talk bol naozaj výborný. Okrem skvelých presentation skills sa mi páčil aj obsah.
Ana zobrala svoj súkromný projekt budovania karaoke stroja a spojila to s témou voice interfaces. Vytvorila svoje karaoke, v ktorom prehliadač dokáže rozpoznať reč spolu so slovami piesní.
Ukázala nám, ako to v praxi funguje na detskej pesničke Twinkle Twinkle Little Star. Nakoniec sme sa všetci pridali a spievali s ňou, čo dodalo prednáške príjemnú atmosféru.
Tým, že nie som IT-čkár ani developer, bolo pre mňa fascinujúce počúvať o tom, čo všetko dokážu technológie.
Po odprezentovaní svojho projektu sa Ana na konci prednášky dotkla aj všeobecne témy voice interfaces a prečo je dôležité pri písaní contentu myslieť aj na ne. Zhodou náhod spomenula knižku Voice Content and Usability od Preston Co, ktorú som nedávno čítala. Práve v nej sa hovorilo, ako ovládanie hlasom naberá na dôležitosti. Opäť raz sa to netýka iba ľudí, ktorí majú poruchu zraku. Čoraz viac túto funkcionalitu využívajú ľudia v akýchkoľvek situáciách v bežnom živote. Všetci sme uponáhľaní a funkcia ovládania hlasom nám pomáha rôzne úlohy uľahčiť či urýchliť. Pre ľudí s poruchami zraku to je samozrejme dôležité kvôli tomu, že nemajú inú možnosť. Čím lepšie a funkčnejšie hlasové rozhranie, tým lepšia kvalita života. Títo ľudia častokrát trpia tým, že sú odkázaní na iných. Ak fungujú voice interfaces správne, môžu byť samostatnejší.
Ja ako copywriter sa venujem práve contentu. Ana spomenula tiež tému, ktorú minimálne raz týždeň riešim, keď niekde vidím zle napísané odkazy (linky).
Content needs to make sense in isolation.
Veľa kolegov ešte používa frázy ako "nájdete tu" alebo "kliknite sem". Takéto linky ale nie sú vôbec použiteľné. Ak človeku so zrakovým postihnutím predčíta zariadenie text, prečíta to, čo je napísané. Čo si má človek pod tým predstaviť? Nikto by sme nevedeli, čo nájdeme pod takýmto linkom, keďže to môže byť absolútne čokoľvek. Tieto linky by tak mali dávať zmysel aj sami o sebe. Namiesto "kliknite sem" tak môžeme rovno napísať "Prečítajte si, aké sú základné princípy zákona o prístupnosti".
Opäť raz, toto je win-win situácia pre všetkých. Človek, ktorý nepoužíva čítačku, si pri skenovaní stránky rovno všimne tento link a na prvý pohľad vie, čo pod ním nájde. Človek so zrakovým postihnutím bude mať tento link predčítaný, a tak mu to bude jasné na prvé počutie.
Dôležitý je tiež konverzačný tón. Ten už teraz hraje prím v oblasti content writingu. Už dávno sa stierajú rozdiely medzi oficiálnymi a neoficiálnymi textami. Kým kedysi sme písali listy veľmi odborne, dnes sa kladie dôraz na pochopenie, jednoduchosť a čitateľnosť. S tým súvisí aj konverzačný tón. Človek musí mať pocit, že sa s ním niekto rozpráva a je to prirodzené. To platí aj pre voice interfaces.
Predstavte si, o čo zvláštnejšie niektoré texty môžu znieť, ak sú povedané nahlas. Práve to je jedno z pravidiel, ktoré používam pri písaní contentu v práci ja. Veľakrát si ho po sebe prečítam na druhý deň a nahlas. Prípadne ho rovno dám prečítať kolegyni, aby som text počula z inej perspektívy.
Nie všetky prednášky musia nadchnúť
Ako som spomínala, zostava spíkrov bola tento rok slabšia. Stalo sa mi tak, že som si vypočula aj prednášky, ktoré ma, bohužiaľ, sklamali. Samozrejme platí 100 ľudí, 100 chutí, takže je to čisto subjektívny názor.
Na hlavnom pódiu vystúpil hneď prvý deň Nathan W. Pyle, karikaturista a autor New York Times bestsellerov Strange Planet. Porozprával o tom, ako funguje tvorba jeho komiksov a tiež odhalil svoje štyri obľúbené kreatívne metódy, ktoré mu pomáhajú v tomto procese. Vo svojej prednáške používal veľmi veľa metafor, prepájal napríklad holuby s kreativitou, hľadal tam rôzne paralely a analógie. Ja mám radšej konkrétne príklady namiesto metafor. Príde mi to vždy ako vymyslené nasilu. Musela som sa tak veľmi sústrediť, aby som pochopila, co tím chtěl básník říci.
Sklamaním tiež bola prednáška od Markéty Kabátovej z firmy uLab. Markéta mala hovoriť o testovaní produktov. O tom, ako zistiť pred ich spustením, či sa budú používateľom páčiť a či nás nebudú stáť zbytočné peniaze. Bohužiaľ, z tejto prednášky som si neodniesla nič. Markétu pri prezentovaní ovládol obrovský stres a to až do takej miery, že často zabúdala, čo chce povedať. Obsah som tak nedokázala absolútne vnímať.
Jedna zo slabších prednášok bol pre mňa tiež Bob Marvan a jeho The Anatomy of Discovery, na ktorej rozprával o product design discovery. Tu som asi nebola dobrá cieľovka. Na slajdoch bolo príliš veľa textu a prišlo mi to ako čítanie zo stránky wikipédie. Nevedela som tak úplne, na čo zamerať pozornosť.
ChatGPT workshop = highlight konferencie
Čakala som na "wow moment" konferencie a nakoniec prišiel. Na dvojhodinovom workshope od content designerky Vladany Bacovej z Contesaur a Pretty Much Nomads sme sa porozprávali o AI a tvorbe contentu, vyskúšali sme si tvorbu promptov a povedali si, čo funguje a čo nie.
Najzaujímavejšie momenty workshopu pre mňa boli:
Kolegyňa vyskúšala prompt na jednu kampaň, ktorú sme nedávno robili v práci. Chcela vidieť, ako by sa s tým popasoval ChatGPT. Sranda bola, že text napísal veľmi podobne, ako kolegyňa.
Vladana nám ukazovala jedno veľmi dlhé vlákno, ktoré jej zabralo hrozne veľa času, kým dosiahla výsledok. Išlo o tvorbu obrázku, čo častokrát ChatGPT nie úplne trafí. Tuto podľa mňa treba spomenúť, že sa niekedy príliš spoliehame na AI, pritom rýchlejšie by sme si to spravili aj sami.
Ja pri písaní contentu používam nástroje ako ChatGPT alebo Gemini skôr na analýzu dát. Veľa pracujem s inšpiráciou z iných firiem alebo výsledkami výskumov. Namiesto čítania viacerých stránok si dám rovno vytiahnuť od ChatGPT nejaký "výcuc" a tým si urýchľujem proces a viem sa venovať iným témam. Voči používaniu AI na písanie contentu som tak občas trochu zdržanlivá. Bolo tak pre mňa zaujímavé vidieť, že Vladana ChatGPT používa nielen na písanie statusov na sociálne siete, ale častokrát aj na samotné odpovede na komentáre.
Tento workshop ma inšpiroval k používaniu AI na prekonanie "writer's block".
Čo bolo tento rok super?
✓ Aj tento rok bola skvelá organizácia. Fungovali všetky hlavné veci ako orientácia, priestory, káva, jedlo či voľnočasové aktivity. Túto konferenciu považujem v našich končinách za jednu z najlepších v pomere cena-kvalita.
✓ Hneď v úvodnej prednáške riaditeľka konferencie Šárka Štrossová odprezentovala tohtoročné novinky, ktoré na základe feedbackov zapracovali. To ma veľmi potešilo, keďže už som sa v minulosti zúčastnila aj akcií, ktoré si z feedbackov nič nevzali a to ma sklamalo.
To, že konferenciu každý rok niečím vylepšujú, je veľké plus.
✓ Medzi tohtoročné novinky patrila napríklad apka. Každý účastník si v nej mohol pozrieť program a označiť tie prednášky, na ktoré chce ísť. Následne sa prehľadne zobrazili v agende. Bola tam tiež časť na networking a zdieľanie fotiek.
✓ Organizátori tiež po novom zabezpečili program pre deti, aby si mohli účastníci pozrieť prednášky a deti sa zabavili. Plusom bolo, že tieto aktivity boli aj náučné. Deti si napríklad mohli vyskúšať 3D printing. Vznikli tiež takzvané call zones, kde si každý mohol ísť vybaviť pracovné maily či meetingy počas dňa. Pribudli aktivity ako joga či masáže. Ako účastníci sme tiež ocenili malú drobnosť a to, že sme si mohli vziať nápoje do sál. V minulosti to bolo zakázané, čo sa dá pochopiť, keďže sa môžu ľahko vyliať. Tento rok boli drinky dovolené. Znie to ako drobnosť, ale občas človek strávil v sále aj pár hodín, ak mal akurát blok zaujímavých prednášok v jednej sále. Mať pritom kávu alebo colu tak veľmi poteší.
✓ Opäť som si potvrdila, aký typ prednášok ma najviac baví. Tie, ktoré obsahovali case studies a reálne praktické prípady, boli pre mňa top. Nemám rada teoretické rozprávanie, ale rada si skôr pozriem niečo, čo je konkrétne.
Čo tento rok pre mňa nefungovalo?
ㄨ Bohužiaľ, slabí spíkri. Neviem, či som trafila vždy zlú sálu, ale kvalita spíkrov mi tento rok v porovnaní s minulým rokom prišla slabšia. Chýbal mi "wow moment". Ak ma spíker nezaujme, mám problém vnímať podávané informácie a sústrediť sa.
Dobrá prednáška je pre mňa taká, ktorá keď skončí a niekto sa ma spýta, o čom bola, som schopná ju opísať jednou vetou a pamätať si key take-aways.
ㄨ Nižšiu kvalitu mali aj niektoré prezentácie. To, že nie všetko musí byť na slajdoch, už považujem za štandard. Napriek tomu niektoré prezentácie obsahovali obrovské množstvo textu, čo je na škodu aj samotnému spíkrovi.
ㄨ Keď som sa nad tým zamyslela po konferencii, mala som pocit, že zahraniční spíkri boli o kúsok lepšie pripravení a preto aj ich prednášky boli lepšie. Možno to bolo tým, že častejšie prednášajú alebo to možno bola len náhoda. Osobne považujem za dôležité pred každou prezentáciou si ju niekoľkokrát povedať nahlas, pokojne aj niekomu inému. Je to dôležité práve preto, že ak príde stres, človek to má namemorované ako "otčenáš".
ㄨ Pri viacerých prednáškach som si uvedomila, aká dôležitá je stage presence. Samotný prejav je niekedy dôležitejší ako samotný obsah prezentácie. Dobrý storyteller predá hocičo. Niektorých však ovládol stres a brain fog a tak sa to počúvalo ťažšie.
ㄨ Prvý deň tiež nastali technické problémy. Nefungoval klikač na prepísanie slajdov. Spíkri sa s tým popasovali s humorom, avšak bolo to veľmi rušivé. Nielen pre nás ako divákov, ale aj pre spíkrov, ktorý častokrát vyzerali frustrovane.
Čo o rok?
Celkovo som s konferenciou veľmi spokojná.
Už som navštívila veľa konferencií a túto stále považujem za jednu z tých lepších.
Je skvelé, že sa myslí aj na priestor medzi prednáškami a človek má stále čo robiť. Obsah prednášok je tiež pestrý, každý si tam nájde to svoje. Takisto je vidieť, že každý rok robia pokroky.
Uvidíme, ako bude konferencia vyzerať ďalší rok. Možno jej ostanem verná a možno vyskúšam nejakú inú, aby som opäť mohla porovnať :)
Comments